Turistika

     V minulom príspevku som sa rozpísala o lese. Dnes mám v pláne venovať sa téme, ktorá s lesom súvisí, a to je turistika. Možno ste si na potulkách prírodou všimli pekné nové turistické značenia. Slovenská republika sa s hrdosťou môže zaradiť medzi krajiny s najlepšou sieťou turistického značenia, rovnako ako aj Česká republika. Hoci máme kvalitné značenie, nie každý sa v ňom vyzná. Poskytnem k tomu krátke vysvetlenie. Poznáme turistické značky pre pešiu turistiku, cyklotrasy, značky pre lyžiarov a informačné systémy. Ja sa dnes budem venovať pešej turistike.

      Určite ste si všimli pri cestách na stromoch, kameňoch, prípadne budovách farebné pásiky červenej, modrej, zelenej a žltej farby, ktoré boli od seba oddelené bielym pásikom. Toto sú turistické značenia. Nespájajú sa s obtiažnosťou, ale s významom trasy. Červenou farbou sú značené hrebeňové turistické trasy, ako napríklad Štefánikova magistrála. Modrou farbou sú označené turistické trasy vedúce jedným pohorím, napríklad trasa v Devíne. Zelená farba je použitá pri trasách vedúcich z dolín na hrebene, napríklad chodník na Záruby v Malých Karpatoch. Žltú značku môžete vidieť v blízkosti obydlí, ide o kratšie miestne trasy, napríklad trasa na Sandberg.

      Keď sa už vyznáme v turistických značeniach pre pešiu turistiku, mohli by sme spoločne nejakú turistiku absolvovať. Dnes sa mi do rúk dostal môj starý diplom z roku 2013, kedy som podala naozaj nadľudský výkon pri absolvovaní môjho prvého turistického pochodu. Konal sa v Častej 8.5.2013 a neverila som vlastným očiam, keď som objavila diplom za úspešné dokončenie 35. ročníka turistického pochodu v Častej - tzv. Častovská päťdesiatka. Trasa mala 3 okruhy. Pre začínajúcich turistov a deti bola pripravená 10 km trasa, pre zdatnejších 25 km a pre skutočne zdatných turistov 50 km trasa. Keďže nie som až taká zdatná turistka, uspokojila som sa so zlatou strednou cestou a nastúpila som na trať s cieľom zvládnuť svojich prvých 25 km pešej turistiky.

      Štart bol samozrejme v Častej. Naša 25 km trať mala 3 kontrolné stanovištia a viedla naozaj v prekrásnom prostredí. Nádherné listnaté a aj zmiešané lesy na začiatku jari si pýtali už iba výborného fotografa alebo maliara. Keďže bol máj, práve začínali kvitnúť konvalinky. Trať viedla okolo kostola v Častej smerom k lesu, poza záhrady, okolo hradu Červený Kameň, Zochovej chaty, až sme dorazili k prvej kontrole na Čermákovej lúke. Veľmi pekné miesto pre oddych po prvých zdolaných kilometroch. Navyše tam bolo riadne veselo. Usporiadateľom ani turistom nechýbala dobrá nálada. Neoddychovali sme dlho. Doplnili sme zásoby pitnej vody z horského prameňa pri vstupe na Čermák a keďže by sme sa radi do večera dostali do cieľa, vybrali sme sa k druhej kontrole po Štefánikovej magistrále. Výhľady boli naozaj nezabudnuteľné. Táto časť trasy bola hrebeňovka a viedla vlastne po vrstevnici. Žiadne veľké stúpanie nám nehrozilo, tak sme sa ľahko dostali k ďalšiemu oddychovému miestu. Boli to Taricové skaly s nadmorskou výškou 620 m n.m. Sadli sme si na skaly a užívali si výhľad na okolie. Pred sebou sme mali Záhorie ako na dlani. Neboli sme jediní, komu sa odtiaľ nechcelo.

      Pred nami bol ešte kus cesty. Radšej sme oddychovanie skrátili a pokračovali. Krkolomný zostup dolu skalami dal zabrať nielen mne. Pre mňa osobne to bola asi najťažšia časť trasy. Netrvalo to až tak dlho a ocitli sme sa pri ďalšom stanovisku na Skalke. To už som bola celkom slušne rozbehnutá, takže sme sa zbytočne nezdržiavali a pokračovali lesom plným medvedieho cesnaku. Bol všade. Vľavo, vpravo, pred nami, za nami - všade zelenobiely koberec a samozrejme ničím neprekonateľná cesnaková vôňa. K poslednej kontrole na Sklenej Hute sme dorazili asi okolo 16:00 hod. Aj tu bolo riadne veselo. Usporiadatelia pripravili pre turistov občerstvenie. Mohli sme si za naozaj ľudové ceny kúpiť varenú klobásu, špekačky, alebo fazuľovú polievku. Tu sme sa chvíľu zdržali, lebo vôni klobás sa jednoducho nedalo odolať. Našli sme si voľné miesto v tráve, najedli sme sa a trošku si oddýchli. Toto miesto malo aj svoje iné čaro. Z každej strany na nás dýchal duch minulosti. Na Sklenej Hute stáli v minulosti sklárne Pálfyovcov, čo pripomínali aj ruiny po ich obydliach a staré ovocné stromy. Na okraji lúky sa nachádzalo ohnisko, dôkaz o tom, že toto miesto je veľmi obľúbené aj v súčasnosti. Dokonca sa tu každoročne koná akcia s názvom Vítanie jari.

      Deň sa chýlil ku koncu a nás čakalo zdolať ešte zopár kilometrov. Možno sa mi to iba zdalo, ale posledná časť trasy bola asi najdlhšia. Ale veľmi pekná. Všade okolo kvitli kvety a vzduch voňal. Po ceste sme objavili ešte jednu horskú studničku a opäť doplnili zásoby vody. Po pravej strane sme mali kopec Geldek vypínajúci sa nad Častou. Pre nás to bolo znamenie, že koniec trasy sa blíži.

      Unavená, ale s dobrým pocitom, som dorazila do cieľa. Podaktorí, teda ja, mali na druhý deň menší problém s chôdzou, ale ako hovorila moja babka, to je zdravá choroba. Ja som si to naozaj užila a turistika sa stala mojou veľkou záľubou. Odvtedy som v lese skoro každý víkend. Možno aj vy radi spomínate na niečo podobné a chceli by ste sa o to podeliť s ostatnými. U nás na to máte priestor. Želám všetkým veľa šťastných nachodených kilometrov.

Iveta Cholevová